História

  Vlastné dejiny našej obce sa začínajú najstaršou zmienkou o nej, ktorá sa zachovala v písomnej forme.  Ide o  záznam v knihe nachádzajúcej sa v Sabinovskom múzeu „ SAROS VARMEGYE MONOGRAFA“ od Sandora Tótha, kde na strane 371, zväzok II. z roku 1910 sa píše, že od roku 1274 do roku 1288  vlastnil našu obec BAJORVAGAŠ - veľký pán TARCZAYOVSKÝ. Neskôr, koncom 13. storočia a v 14. storočí, už obec patrila panstvu rodiny BERZEVICZYOVCOV  a  PALOCSAYOVCOV.  Rodina Berzeviczyovcov  v tomto čase mala z obce 10 čiastok a Palocsayovcov  3 čiastky.
    
  Potomkovia rodu Berzeviczyovcov  v 13. a  14. storočí zakladali desiatky dedín na nemeckom práve pozdĺž uhorsko-poľského pohraničia v Šariši a na Spiši, čím výrazne prispeli pri znovuosídľovaniu severu Uhorka, vyľudneného hlavne v dôsledku tatárskeho vpádu. Na majetkoch rodiny Berzeviczyovcov neskôr,  najmä v dôsledku valašskej kolonizácie vznikali aj ďalšie obce, medzi nimi i obec Bajerovce, Šambron, Blažov, Poloma, Šarišské Dravce a ďalšie.
 
   Podľa  vyššie spomínanej publikácie, dolina od obce Torysa smerom na Bajerovce bola veľkým lesom, ktorý vyrubovali nemeckí kolonisti, teda aj  oni mohli byť i zakladateľmi obce Bajerovce.
    Ďalšia písomná zmienka, ktorá má význam v dejinách obce, je z roku 1366, kde sa spomína  v súvislosti s darovaním a ohraničením územia obce Šambron, susediacej  s chotárom  už  jestvujúcich  Bajeroviec.
  
  Keďže Bajerovce ležali na rozmedzí panstiev Brezovica a Plaveč, časť Bajeroviec patrila v 15. - 16. storočí šľachticom z Brezovice a časť k panstvu Plaveč,  ktoré od seba oddeľoval miestny potok - VALALSKÁ VODA  /Ľubotínka/. Obec bola stredne veľkou dedinou, pričom väčšina sedliakov bývala na „Brezovickej strane“.  V obci bol aj kostol a majerské  /veľkostatkárske/ budovy. Obyvatelia boli roľníci a zaoberali sa chovom dobytka a oviec.  V roku 1787 obec mala68 domov a 463 obyvateľov, v roku 1828 mala 89 domov a 681 obyvateľov.
  
   Počas existencie obec niekoľkokrát menila svoj názov. v roku 1366 sa nazývala Bayervagasa, v roku 1786 - Bajerowcze, v roku 1875 - Bajorvágás a v roku 1920 - BAJEROVCE.
     V súvislosti s názvom obce historik F. Uličný píše: "Pramene zo 14. - 16. storočia uvádzajú Bajerovce v maďarskom, nemeckom a slovenskom názve. Maďarský tvar  Bayorwagasa sa vyskytuje v prameňoch  zo 14. a 16. storočia. Nemecký tvar  Beyerhaw sa vyskytuje v prameňoch z 15. storočia. Slovenský tvar  v maďarizovanej podobe Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor  sa vyskytuje v písomnostiach zo 16. storočia. Základom názvu dediny je osobne meno Bajer. Maďarský a nemecký názov Bajeroviec dokazujú, že Bajer bol prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine , ktorú vybudovali  usadlíci na zákupnom práve ... Šoltýstvo sa Bajerovciach udržalo v 15. a 16. storočí, avšak len na plavečskej časti. "/F. Uličný: Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990, str. 21/.     

     Z novodobej histórie je potrebné spomenúť deň 12. september 1954, kedy obec vyhorela. Požiar začal v nedeľu po obede okolo 14:30 hod., ktorý zničil 80 drevených domov a 90 hospodárskych usadlostí. Po tejto udalosti sa časť obyvateľov usadila u príbuzných. Pre ostatných štát urýchlene staval drevené baráky, ktoré slúžili na ubytovanie až do výstavby nových už murovaných rodinných domov.

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00    12:30 - 16:00

Utorok: 08:00 - 12:00    12:30 - 16:00
Streda:

08:00 - 12:00    12:30 - 16:00

Štvrtok: 08:00 - 12:00    12:30 - 16:00
Piatok:

08:00 - 12:00    12:30 - 16:00

Fotogaléria

Kalendár

Iné

Kalendár zvozu odpadu 2017